Je to tak jednoduché. Indície, že láska vyprchala, ako šumivá tableta v pohári vody.
Keď pekné priania na dobrú noc a na dobré ráno vystriedajú jednoslovné správy v štýle – „brú“, alebo „ráno“, alebo „čau“.
Keď je tých srdiečok stále menej a menej a nahrádza ich ten otravný palec nahor, alebo stručné správy – ok, wtf, lol, jj, nn, jo, ne… .
Keď už s tebou problémy nechce riešiť, ale ti ich vyhadzuje na oči, ako predzvesť zbytočnej hádky, ktorá bude mrzieť už iba jedného z vás.
Keď v tebe netíši bolesť, chorobu, sklamanie, zlú náladu po ťažkom dni v práci, alebo v škole a keď neprejaví hrdosť, ani keby si objavil/objavila liek na rakovinu. Keď sa smeje z toho, že plačeš. Keď cítiš záchvevy odporu pri bozku, objatí, pohladení a nechceš si priznať, že tá láska už uletela tam, kde vozia anjelov na amputáciu krídel.
Keď od teba nechce pozornosti, nehu, oporu, pomoc, radu, pochvalu, pozvanie, ospravedlnenie.
Keď sa nenápadne odťahuje, nebaví sa na tvojich vtipoch, nechce sa s tebou odfotiť, telefón vždy ukladá displejom nadol a sex je niečo na zajtra, pozajtra, popozajtra. Keď namiesto splynutia v posteli, ktoré ste tak milovali, prídu iba mechanické pohyby a namiesto dosiahnutia orgazmu otrávené prevracanie očami. Keď ti už dobrovoľne nevytláča vyrážky, nepodrží dvere, nepopraje dobrú chuť, neopýta sa, či ti nie je zima, či ťa to nebolí, či si mal/mala zlý sen. Keď ti nepovie, že všetko bude dobré, ani že je tu pre teba v dobrom aj zlom, aj keby proti tebe bol celý svet. Keď nežiarli, nenapije sa po tebe, vyhýba sa tvojej rodine aj kamarátom, stále dlhšie sa zdržiava v práci, alebo na oslavách, na ktoré vraj ty nemôžeš, pretože sa to nehodí.
Keď sa nenápadne každú chvíľu pýta kde si, pretože očividne ťa nechce stretnúť a ty tušíš správne, že už sa vláči s niekým iným.
Keď sa vzájomné zbližovanie začne meniť na vzájomné ubližovanie.
