Pri myšlienke na ňu to bolo iné. Žiadna frajerina, vystatovanie sa, kupovanie si jej pozornosti výstrednosťou či siláckymi rečami.
Kradol si ju do tých najkrajších predstáv.
Za viečkami sa mu prehrávali scény, v ktorých bol sám sebou, so všetkými svojimi dobrými aj zlými vlastnosťami, zraniteľný, smrteľný, omylný. A ona bola tou jedinou. Prekrásnou, zaujímavou, jedinečnou bytosťou.
Predstavoval si samého seba, spokojného a šťastného. K tomu kvety, slnko, radosť, nádej. Predstavoval si spoločné chvíle, teplo domova, krb v ktorom praská oheň, hojdacie kreslo a dva páry kolien, cez ktoré leží prehodená teplá deka. Zo šálky v dlani stúpa para a vôňa čaju z jarného zberu.
Predstavoval si výhľad z okna do záhrady, v ktorej sa medzi ovocnými stromami ešte stále kýva hojdačka, vždy pripravená odniesť pár zamilovaných do iného sveta. Aspoň na chvíľu. Predstavoval si kuchyňu, v ktorej nikdy neprestáva rozvoniavať čerstvo upečený koláč. Posteľ, ktorá vždy dvom dopraje útek z ostatného sveta a problémov. Plyšového medvedíka, nemo opretého o čelo postele, ktorý bol svedkom už toľkých milovaní, objatí, bozkov, zmierení.
Predstavoval si ranný budíček, spríjemnený bozkom a vedomím jej prítomnosti. Toho prekrásneho pocitu naplnenia oddanej náruče, hrejivého objatia a skutočnosti jej pohľadu.
Predstavoval si detský plač, čakajúci na jej príjemný hlas a ukľudnenie. Cupitanie maličkých detských nôh, smiech, hravosť. Predstavoval si mená, ktorými zvoláva tie malé bytosti do kuchyne k spoločnému obedu. Mená, na ktoré mala ona vždy lepší vkus, než on.
Predstavoval si urozprávané nočné prechádzky, výlety k rodičom, dovolenky pri vode. Pohodlné kreslo, teplý sveter, pomocné ruky v chorobe, nežné v smútku, obetavé pri bezvládnosti.
Predstavoval si spokojnosť a povolenie smrti vziať si ho na druhý svet, pri obzretí sa za spoločným životom s ňou. S jeho vyvolenou. S jeho láskou.
Potom otvoril oči a ležala v posteli vedľa neho. Neodišla. Bozkom a objatím si overil, že je naozaj skutočná a že to všetko nebol iba nádherný sen. Opäť zavrel oči a už sa nebál zaspať.
Ak niekoho milujete a ak vám na ňom záleží, to ešte neznamená, že je jeho povinnosťou, aby vám to opätoval rovnako.
No ak tam to opätovanie citov je, tak si to vážte ako ten najväčší poklad.
