Pozitívny prístup neznamená schovávať realitu za ružové obláčiky, slniečka, dúhy, srdiečka a kvietočky.

Pozitívne myslenie a prístup je aj o rozpoznaní problému, jeho definovaní, správnom pomenovaní a vyriešení.

Pozitívne myslenie nie je tváriť sa, že žiadne problémy neexistujú.

Pozitívny prístup je výzva problémy riešiť, nie ich ignorovať, pretože ak bolesť utlmíte nejakým oblbovákom, tak ste nevyriešili jej podstatu a pôvod.

Ak vás niekto bodne nožom, nevyriešite problém tabletkou od bolesti. Ta diera a poškodenie tkaniva tam totiž ostalo a žiada si ošetrenie. Poranenia sa nezbavíte tým, že sa budete tešiť z toho, že svieti slnko, alebo sa hrať na éterickú, osvietenú bytosť.

Ak vaše dieťa berie drogy alebo muž prepadol hazardu, nepomôže čaj ani bylinky ani filozofická literatúra. Pomôže úprimné pomenovanie problému a jeho efektívne riešenie, či vyhľadanie pomoci.

Pozitívny prístup pri defekte nie je sedenie v aute a úsmev, ale výzva problém vyriešiť opravou defektu. Aby ste mohli pokračovať v jazde.

Pozitívny prístup nie je uľahčovanie situácie a porovnávanie čo je horšie a čo je lepšie. Znásilnenej žene nepomôže, keď jej poviete aby sa netrápila, lebo existujú aj horšie zločiny páchané na ľuďoch. Zbitému nepomôže, keď mu poviete  že o nič nejde a nech sa teší a raduje, lebo mohol dostať ešte o kopačku do hlavy viac. Nezmení to fakt, že došlo k ublíženiu. Šikanovanému dieťaťu nepomôže usadiť ho pred rozprávku, alebo mu urobiť kakao, aby zabudlo že mu robia v škole alebo vonku zle. Ten problém treba aktívne a efektívne riešiť.

Toto je pozitívny prístup. Nie škerenie sa, násilné úsmevy a oblbováky.

A ak si nevieme rady sami, nie je hanba vyhľadať pomoc odborníkov,  blízkych osôb, rodiny, priateľov. Hanba by bola, ak by nás neboli ochotní ani vypočuť.