Ono sa to pekne počúva z tých kadejakých motivačných videí a citátov. Že sa netreba báť, že strach je nepriateľ a že je obmedzujúci. Lenže je rozdiel strach a ustráchanosť. Strach je dobrý priateľ aj radca. Vďaka nemu sa snažíme byť opatrní, ostražití, eliminujeme riziká a berieme ich do úvahy. Vďaka nemu počítame s každou možnosťou. Aj s tou zlou. V strachu učíme deti, aby sa nezaplietli so zlou partiou a že drogy sú zlé. Strach je to, čo cítiš, keď ti povedia, že umieraš, alebo že žena vedľa ktorej každý večer zaspávaš, už stráca vlasy a museli jej už jeden prsník vziať. Strach je to, vďaka čomu si dokážeš poradiť v kritických situáciách, pretože strach ti poradí, ako sa zachovať, keď ti je zle. Keď ťa niekto prepadne alebo keď v krajine vypuknú nepokoje. Strach je aj to, že včas zložíš karty a necháš si rozdať nové. Strach je to, vďaka čomu sa nedáš dieťaťu hrať s nožom alebo s nabitou zbraňou. Strach je to, keď sa preberieš priviazaný niekde, kde to nepoznáš a bude sa k tebe blížiť zrúda, ktorá ti chce ubližiť. Strach je, keď sa pozeráš, ako niekto blízky trpí, starne, umiera. V strachu sa pozeráš, či nejde auto, či si dostatočne pripravený na skúšku, či sa neznemožníš, či si dosť dobrý.
Každopádne, prehnaná ustráchanosť by ti nemala komplikovať život a vytvárať problémy aj tam, kde nie sú. Ale, ak nechceš bojovať so svojim strachom či s fóbiou z niečoho, tak nemusíš. Každý má z niečoho strach a to aj tí, ktorí sa tvária ako neohrození motivátori, ktorí majú recept na život. Na druhej strane, strach ti dáva možnosť na sebe pracovať, pretože vieš na čom. Ale musíš to chcieť ty, nie nejaké citáty a poučky.
