Chcel som s tebou ostať aspoň navždy, ako ten pravý a podstatný muž, s tvojim srdcom starostlivo uloženým v hodvábnej jemnosti mojich úprimných citov. Prechovával som ich k tebe, ako nebezpečný kontraband, no nebál som sa ich vybrať na svetlo sveta, aby každý videl a vedel, že ťa milujem.

Chcel som ísť s tebou životom a dočkať sa aspoň nekonečna, aby nikdy neprišiel posledný bozk, posledné objatie, posledný dotyk, posledné “ľúbim ťa”.

Chcel som sa nebáť, že mi ťa vezmú, ukradnú, alebo že sa z môjho života ukradneš sama a už ťa nikdy neuvidím. Moje oči, náruč, pery, srdce a myšlienky boli hladné po tebe a škvŕkal mi v bruchu nepokoj, keď si tu nebola. Tak veľmi mi chutila tvoja prítomnosť.

Chcel som byť dôležitý v tvojom živote. Ten, kvôli ktorému si nikdy nesiahneš na život, na smútok, na sklamanie a na prešľapy, ktoré by siahli na život mne.

Chcel som ti dokázať, že mi stojíš za všetko. Za ochotu ostať tu čo najdlhšie a starať sa o svetlo tvojej hviezdy, aby nikdy nezhasla a nevychladla niekde v zabudnutí, kde nie je ani láska, ani neha, ani pochopenie, ani vernosť, ani pravda.

Chcel som každé rano cítiť a vedieť, že svet s tebou je ešte stále skutočný. Že si tu stále pre mňa a pri mne, ako spriaznená duša, ktorá nikdy neuletí, ako balón z krehkej dlane.

Chcel som žiť pre teba a nikdy ťa nestratiť, pretože ty si bola ten najkrajší dôvod, že som na tomto svete rád. Chcel som ti vyjadriť, ako veľmi ťa chcem a potrebujem.

Aj takáto je ilúzia lásky.