Pýtame sa ľudí, ako sa majú, alebo sa to oni pýtajú nás. Niekedy automaticky, len tak zo zdvorilosti a ani ich tá jednoslovná stručná odpoveď nezaujíma. To je vtedy, keď niekomu na nás nezáleží a stačí mu počuť, že sa máte dobre, alebo zle. Viac sa neopýta. S blízkou osobou však debatu rozviniete, vypočujete, niekedy poradíte, niekedy nie. Niekedy človek iba potrebuje bútľavú vŕbu, bez rád, bez odpovedí, bez toho iného pohľadu. Niekedy potrebuje objať, povzbudiť či povedať, že všetko bude dobré. A niekedy potrebuje byť zjebaný za niečo, čo vyparátil alebo čím si kurví život.
Ale keď sa dostaneme k tej odpovedi, že sa vraj majú poniektorí zle, alebo na piču, tak sa pred tou odpoveďou treba zamyslieť nad tým, čo je v živote dôležité. Či nie najprv to zdravie. A už keď zdravý človek povie, že sa má zle, tak si za to väčšinou môže sám. Treba si uvedomiť, čo všetko vám to zdravie dovolí, umožní. A čoho všetkého máte navyše od iných. Od tých, ktorí toľko šťastia nemajú alebo nemali. Napriek tomu poznáme mnoho inšpiratívnych príbehov ľudí, ktorí sú hendikepovaní, nejak obmedzení, znevýhodnení, zo zlých rodín, žijúci v zlých podmienkach či v chudobe. A dokážu urobiť, vymyslieť, priniesť či zmeniť oveľa viac, než tí zdraví, ktorí sa ľutujú a čakajú, že všetko za nich urobí niekto iný. Že príde zázrak.
Pred tým, než sa budete sťažovať a tvrdiť, že sa máte zle, uvedomte si, čo všetko možno máte navyše od iných ľudí. A že kto/čo môže za to, že sa máte zle. Alebo sa zamyslite, či dokážete vymenovať aspoň 10 vecí, ktoré ste urobili, aby ste sa mali lepšie. Aby ste boli spokojnejší. Aby ste dosahovali svoje ciele a plnili plány.
