Nesúď, neposudzuj, prečo súdiš? Ale keď o niekom hovoríte v dobrom a pekne, tak to nesúdiš. To je OK. Ale keď si dovolíš povedať na rovinu, že sa ti niečo nepáči, že ti niečo je proti srsti, nepríjemné, alebo máš iný vkus, tak to zrazu súdiš. Riešiš. To si fakt niekto o sebe myslí, že je dokonalý, perfektný, robí iba dobré veci a bude ostatným hovoriť, čo si o ňom majú myslieť a čo nie? Čo o ňom môžu rozprávať, a čo nie?

Viete, je normálne myslieť si o každom človeku čo chcete. Buď to dobré, alebo zlé. A máte právo to aj vyjadriť. Ako kto na vás pôsobí, či je vám sympatický, či sa vám páči alebo nepáči. Lebo napríklad, predstavte si, že niekto bil všetky svoje frajerky a zrazu si začne s vašou sestrou. Budete ticho? Budete ho pred ňou chváliť? Ako dobre si vybrala? Alebo sa budete snažiť zabrániť ďalšiemu sklamaniu, ďalším modrinám, zlomenému srdcu, nosu, ruky?

Ale to by bol krásny svet, dávať každému automaticky za pravdu, každého automaticky chváliť, každého mať rád, každého slepo obdivovať. Keď niekto urobí pičovinu, tak ho za to pochváliť, keď vás niekto ťahá za nos a nechce vrátiť peniaze, tak mu za to poďakovať a odporučiť jeho spoľahlivosť aj iným ľuďom. Pochváliť ojebováka, že vás ojebal, násilníka že vás zbil… . Lebo toto je doba, v ktorej sa človek urazí za to, že ho nazvú pravým menom. Ako sa môže kurva uraziť za to, že ju nazvú kurvou? Ako sa môže zlodej uraziť, že ho nazvú zlodejom? Ako sa môže starý človek uraziť, keď mu povedia že je starý? Ako sa môže blondína uraziť za to, že ju nazvú blondínou? Ja tomu fakt nerozumiem. Čo je to za doba? To máme každému prikyvovať a každý sa nám musí páčiť? Každá hudba, každé umelecké dielo, každá móda, každý prejav, každý skutok? Aj keď sa nám to bridí a máme iný názor? Nie. Máme právo myslieť si o každom to, čo chceme. Pretože aj o tom je úprimnosť. Ale zase, nešíriť o niekom klamstvá. To je niečo iné.

Je úplne normálne, že sa ľudia rozprávajú aj o iných ľuďoch. Lenže o chvíľu bude pre poniektorých ohováranie aj rozbor autora a diela na hodine literatúry.

A jedna vec je kritika, druhá vec je, keď niekoho označíte ja hejtera. Kritika môže byť pozitívna aj negatívna a má vás niekam posunúť. Kritika má byť o nejakom názore, inom pohľade na vec a má byť slušná, vecná a s argumentami. Oproti tomu, hejter je niekto, kto do vás jebe iba z princípu a nepripustí, že by ste v niečom mohli byť dobrí. Väčšinou ide o nejakú zaujatosť alebo nenávisť. Prejavuje sa to napríklad tak, že dotyčný nemá niekoho rád a preto aj keď povie, že hlavné mesto Slovenska je Bratislava, tak ho zjebe, že klame, ojebuje a že je kokot. Aj keď je to tvrdenie pravdivé.

A ten pojem “hejter” pekne vidieť napríklad pri tých našich dnešných “umelcoch”. Autotune uplakaný emo elektronický raper nazve hejterom každého, komu sa nepáči jeho tvorba. Pretože jeho tvorba sa automaticky MUSÍ páčiť každému. Prehúlené, xanaxové, pervitínové či sexistické a egoistické texty. Nemôžete si dovoliť povedať, že sa vám to nepáči, lebo ste hneď za hejtera alebo mu vraj závidíte tvorbu. Lenže čo závidieť niekomu, kto sa vám nepáči? Ani ako vyzerá, ani ako sa vyjadruje, ani aké má názory, ani akú má tvorbu? Na druhej strane máte právo povedať, že radšej máte iného interpréta, iný štýl, iné texty… . Je to úplne normálne, pretože každý máme iný vkus na ľudí, na umenie, na módu… . A preto môžeme byť vďační za rozmanitosť hudobných štýlov, filmových žánrov či ľudí. Aby si každý mohol vybrať to, čo sa mu páči.

V tom spočíva aj posudzovane ľudí. Je úplne normálne posudzovať iných ľudí, pretože aj oni posudzujú vás. Na základe posudzovania nikdy nebudete pre každého tým pravým životným partnerom, na základe posudzovania si vyberáte kamarátov, partnerov, zamestnancov, spolupracovníkov. Posudzujeme vzhľad, oblečenie, prejav, intonáciu, artikuláciu, gestikuláciu, názory, vôňu, vystupovanie a kúzlo osobnosti. Preto keď vedľa seba zoradíte 10 ľudí, nikdy si nesadnete so všetkými. Pretože posudzujeme podľa toho, čo nám imponuje a kto nám je príjemný a sympatický. Nemusí to samozrejme znamenať, že je to zlý človek. Len proste vaše energie sa bijú s tými jeho. Lenže tu prišla doba, kedy sa ľudia oháňajú slovami “súdiť”, “nesúď” a podobne. Pretože oni sa asi chcú páčiť každému človeku na svete. Ale nikto nie je ani tak šikovný, ani tak sympatický, ani tak dokonalý, ani tak bezchybný. Nikto nemôže byť vo všetkom víťaz, ani najlepší, ani najrýchlejší, ani najsilnejší, ani najchytrejší. Ani sa nemôže každému páčiť. Ani to aký je, ani to ako sa správa, ani to čo tvorí.