„Aha s akou tlustou pičou chodí. Veď má na krajšiu.“ Aj takéto kecy počuť od chlapov (ale aj od žien), ktorí si o sebe myslia, že sú nejaká porota. Že majú právo deliť ženy na pekné a nepekné. A pritom nejeden chlap by v skutočnosti chcel osloviť úplne iný typ ženy, než tie katalógové instagramové fifleny. Ale bojí sa presne toho, že ho kamaráti vysmejú a budú posudzovať aj jeho frajerku, ktorá nezapadá do novodobého kultu tela a momentálnej definície krásy. A presne takto to je, že aj tí chlapi, ktorí sa hrajú na porotcov postáv všetkých žien, ktoré prejdú okolo, majú častokrát úplne iný vkus. Neviem čo je na tom hanba.
Ale vráťme sa k posudzovaniu toho, kto ku komu pasuje alebo nepasuje. Chudý vyšportovaný chlap a žena pri tele? No a? Za každým párom je nejaká cesta. Nejaký príbeh a množstvo podstatných maličkostí aj veľkolepých gest, ktoré poznajú iba oni dvaja a odohrávajú sa za zavretými dverami ich súkromia, sŕdc, pocitov a povedaného medzi štyrmi očami. A každý človek, nech vyzerá ako chce, má právo byť milovaný a pre niekoho tým najlepším a najkrajším na svete. A ostatní sa s tým stotožňovať nemusia. A to posudzovanie, kto ako vyzerá, je iba dôkazom toho, že aj duša by mala nejako vyzerať. Aby neubližovala jazykom. A robia si to navzájom aj ženy. Komentujú jedna druhú a vysmievajú sa z toho, keď je nejaká iná a nezapadá do vzorca. Nie každá žena ale chce mať ústa ako plastovú trubicu a nohy ako na fotobunku. Aby sa otvárali každému chlapovi, ktorý prejde okolo. Nie každá potrebuje automaticky prijímať všetky pozvania do áut, bytov, podnikov, aby tam bola ako nejaká ozdoba bez záujmu o jej pocity a názor.
A je sranda, keď o láske, vzťahoch, kráse a prirodzenosti rozprávajú kadejaké radodajky a preumelkované fifleny, ktoré si musia robiť nové fotky do občianskeho preukazu, lebo už majú konské ksichty. A vyzerajú jedna ako druhá.
A neplatí taká tá obhajoba, že chlapom sa páčia také prsia a pery. Chlapom nie. Možno tak kadejakým „chlapcom“, gunárom a jednoduchým jedincom. Správny chlap totiž na žene ocení a miluje aj jej názor, povahu, odvahu, radosť zo života a zo samej seba. V každom veku, aj v dobrom aj zlom. Vie, že žena je viac než telo a obdivuje aj jej osobnosť. Tak isto ako chlap nie je ten, kto ženu podvádza alebo bije. Chlap nie je ten, kto nedodržiava slovo. Aj keď má medzi nohami kokot a v dotazníkoch zaškrtne, že je muž. Chlap nie je ten, kto pri šoférovaní hazarduje so svojim životom aj so životom posádky či ostatných účastníkov cestnej premávky. Chlap nie je ten, kto si založí firmu aby mohol ojebovať a keď mu horí pod zadkom, tak tú firmu prepíše na syna alebo na dcéru. Chlap nie je ten, kto si požičiava peniaze a nevie ich vrátiť. Ktorý sa nevie postaviť problémom. Ktorý nevie pomôcť, zastať sa rodiny a blízkych. A povedzme si to takto – niektorí muži nikdy nebudú chlapmi a niektorí chlapci sú mužmi už v mladom veku. Buď majú dobré vzory, dobrú výchovu, príkladných rodičov alebo správne životné hodnoty. Alebo padli na hubu.
Ale aby som ešte dal na pravú mieru „posudzovanie“ ľudí. Je to úplne v poriadku. Na základe posudzovania iných ľudí nám je niekto sympatický a niekto nie. Každý má iný vkus – to je taktiež posudzovanie. Na základe posudzovania niekoho máme radi a niekoho nie. S niekým nám je príjemne a s niekým nie. Niekto nám vonia a niekto nie. Na základe posudzovania si vyberáme kamarátov aj partnerov. Postav si 10 ľudí a každý bude pre teba iný. To je tiež posudzovanie. Že si s niekým rozumieš a s niekým nie. A práve na základe posudzovania niekto chodí s tým, s kým chodí. A stačí, ak tomu rozumie on. Ostatní nemusia.