Viete, šťastie je duševný stav. Je to samotný dar života. A byť šťastným sú všetky tie pekné momenty v ňom. Všetky uvedomenia, dary, skúsenosti, pocity. Šťastný môžeš byť, aj keď máš hendikep, aj keď si chorý, aj keď si sám, aj keď si chudobný, aj keď nemáš vyšportovanú postavu podľa dnešných novodobých poučiek a vzorcov, šťastná môžeš byť aj bez umelých pŕs a pier, aj keď si nikdy nevidel more, aj keď si neprecestoval pol sveta, aj keď nejazdíš na drahých autách a nikdy si neochutnal exotické jedlá.
Šťastie je uvedomiť si všetko to čo máš. Pretože ako môžeš chcieť niečo viac, keď si nevážiš ani to čo máš. Šťastie je, že si sa vôbec narodil a uvedomenie, do akej rodiny. Šťastie sú príležitosti, ktoré máš; aj tvoje telo, vlastnosti, povaha, talenty, predpoklady a musíš sa prijať. Pretože šťastie nie je to, že uveríš kadejakým novodobým motivačným kecom, že šťastie je zmena a že sa musíš zmeniť. Zmeniť? Na obraz koho? Podľa akého vzorca? Podľa akej šablóny? Chceme byť tuctoví a jeden ako druhý? Rovnaké postavy, rovnaké účesy, rovnaké profesie, rovnaké vyjadrovanie, rovnaké záľuby, rovnaké názory, rovnaký vkus, rovnaká kariéra, rovnaký štýl? Šťastný budeš iba vtedy, keď sa prijmeš taký, aký si.
Pretože prijať sa taký aký si, je ako odpustiť niekomu, s kým chceš stráviť zbytok života.
