Kopanie do ranenej srnky? Ukážka dnešného hrdinstva a odvahy mladých ľudí. Pohybovať sa v tlupách, v kuklách, prepadávať v skupinkách ľudí alebo slabších. Ako to je v poniektorých mestách a do toho si urobiť bodový systém, že koho prepadli a zbili. Samozrejme nesmie chýbať slovník bro, kámo a podobne…. . Rodičia na tieto deti serú a zaslúžili by si pred vlastnými deťmi dostať bitku. A tie deti potrestať vlastnou medicínou. Tomuto správaniu ich učia tie priblblé rapové pesničky, kde sa na nich z textov valí že nemajú mať rešpekt k ničomu a nikomu a majú mať všetko a každého v piči. A tak je tu každý silák, bitkár, gangster, díler…., no iba dovtedy, kým sa niečo nestane. Potom sú z nich zrazu nazad malé deti, ktoré plačú alebo prosia o odpustenie. Alebo nabonzujú na kamarátov. Nevedia prijať trest. Ale áno, grázli tu boli vždy. Ale zároveň mali nejakú hrdosť, prijali trest, nebonzovali doma ani na polícii, nenatáčali si na video a mali úctu k starším či už na ulici alebo v škole. Lebo vedeli, že doma bude zle. A to už ani nehovorím o tom, ako klesla veková hranica užívateľov drog. A rodičia sú kde? Asi sú to rovnakí lajdáci. Ale mnohí sa dokonca boja vlastných detí. Niečo im povedať, poučiť, upozorniť, napomenúť, okričať, potrestať…. . A tak si potom títo sopliaci myslia, že môžu všetko. Že vo svete a v živote je všetko dovolené. No keď zrazu dostanú vlastnej medicíny alebo im niekto rozfláka papuľu, tak sú prekvapení. Egoistickí zbabelí chcipáci, hrajúci sa na pouličných gangstrov. A mnohí si fakt zakladajú gangy a myslia si, že mi patria ulice, bary, kluby a každý sa z nich poserie. Najviac sú z nich ale postratí ich vlastní rodičia a pár spolužiakov, ktorých šikanujú.