Keď má stále množstvo energie a radosti, no iba pre iných ľudí. Pre teba nie.
Keď začne mobil hladkať viac ako teba a usmieva sa už len vtedy, keď sa zamilovane zadíva na displej. Ktorý mimochodom položí vždy nadol, aby si nevidel… .
Alebo keď ťa pohladí už iba letmo, urobí ti jesť kým ty montuješ novú skriňu a ide s tebou na prechádzku. No ani raz sa na teba nepozrie.
Keď sa ti otočí chrbtom a zahrabe sa pod perinu tak, aby si sa jej nemohol dotknúť. A aj v tom šere vidíš, ako sa mračí, keď sa snažíš pritúliť.
Keď už nežiarli, nevytláča ti vyrážky, neošetrí boľačky a ani ona to od teba nechce.
Keď ťa už nevolá, aby si jej prišiel umyť vlasy alebo prečítať z knihy a ani ona za tebou nepríde do sprchy, aby ťa prekvapila.
Keď už nechce chodiť k vám a ani ona ťa už neberie za rodinou.
Keď jej popraješ dobré ráno alebo dobrú noc a dostane sa ti iba neochotného „brú“.
Keď ti na správy odpovedá iba skratkami jj, nn, lol, wtf, ok alebo 👍
A keď máš pocit, že čím viac dávaš, tým menej sa ti dostáva.
