Pýtaš sa, prečo chcem byť s tebou. Nevidieť to? Necítiš to? Viac ti dať nedokážem a asi to je príliš málo. No vysáva ma to zo života, pretože potrebujeme aj teba. MY potrebujeme oboch. A taký sme aj boli. Dala si mi šťastie, lásku, nehu. No kam si odišla? Kde je naše milovanie 🙁 Kde je tá vášeň aj počas tvojich dní? A kde som v tebe ja? Kde sú tvoje pohladenia a bozky po mojom tele, ktoré tak zbožňujem? A kde mám byť teraz? Kým som? Kto som? Ako sa ťa zrazu mám nedotýkať? Ako ťa neobjímať, aj keď cítim, že tvoje ruky visia vedľa tela?

Už nechceš ani aby som ti umyl vlasy. Už nevojdeš do sprchy ku mne, aby si mi urobila trocha radosti. Už nechceš aby som sa ťa dotýkal a bozkával po celom tele. A kde sú tie naše vášnivé bozky? Už ťa na pery bozkávam iba ja a tie tvoje sa už takmer nepohnú. Už sa nemilujeme a ja som tak na dne a v strese, že ani nemôžem. 🙁

Už si ráno nepovieme, že sa ľúbime viac ako včera a menej ako zajtra. A mám pocit, že tých 17 kíl za 10 dní som neschudol, ale vyplakal.

Už sa pri tebe necítim mužom, aj keď ťa milujem ako ženu a ako ženu by som ťa chcel vedľa seba celý život. A pamätáš tie rozhovory o svadbe a o spoločnom dieťati? Viem, myslela si to možno s nadhľadom a zo srandy, ale ja som to bral vážne, ako nádhernú predstavu o budúcnosti. Ale keď vidím, že za nás nebojuješ a že nebojuješ o mňa, tak viem, že asi prichádza koniec.

Kde je tá láska? Tá láska, ktorú sme si vyznávali? Ktorú sme si videli v očiach na vychádzke, keď si sedela na lavici v stánku v areáli nemocnice a bozkávali sme sa. Kde je tá láska, keď sme si volali a keď si sa tešila na druhú hodinu poobede? Láska, s ktorou sme začali spolu bývať? Kde si? 🙁 Chýbaš mi. Myslel som, že ty a ja sme MY na celý život. Že budem tvojim životom a ty mojim. Že vy budete mojim životom 🙁 Myslel som, že naša láska je silná a nesmrteľná. Ale o lásku žobrať nemôžem. A srdcu sa prikázať nedá.

Prosím nelám mi srdce tým, že nemáš silu povedať mi že už ma nechceš a nemiluješ. Nevládzem žiť v neistote. Alebo ma miluj celého a venuj mi svoje srdce. Dám ti to svoje. Pretože by za teba bilo. A ak nie, tak ma pusť ako balón a ja odletím a sľubujem, že sa nevrátim. Že ani nebudeš počuť to prasknutie, keď od žiaľu umrie ďalšia nádej.