Postapokalyptická vízia sveta bez písma, textov, kníh.

Ľudia prestali čítať. Všetka ich pozornosť sa upriamila na hovorené slovo a posolstvá skrz videá, pri ktorých je už zbytočný aj textový popis, pretože ľudia čítať zabudli. Asi preto sú všetky reklamné letáky zložené iba z obrázkov, bez udania názvu a ceny a iba z farby loga je jasné, o ktorý obchod sa jedná. Z výťahov zmizli čísla poschodí a menovky vystriedali fotky.

Je to len pár rokov, čo ľudia prestali čítať, písať a vyrábať akýkoľvek textový nosič, či písacie potreby. Vytratili sa písané vyznania, venovania, darčekové predmety s písmenami, šálky s menami, adresy. Listy, písomný úradný styk a hospodárska korešpondencia je taktiež vecou minulosti a všetko funguje prostredníctvom videí a zvukových stôp. Aj ľudský mozog vyzerá ináč a mozgové závity už nie sú tak jednoznačné.

Staré knihy, ktoré ešte ľudia nezničili, slúžia na podkladanie nábytku, topenie, ohadzovanie sa, utieranie zadku, či ako stavebný materiál. Zo všetkých spisovateľov, novinárov a blogerov sú smutní starci, sediaci v kaviarňach bez názvov a nápojových lístkov. Naopak, darí sa ilustrátorom, fotografom a maliarom, ktorí sa im vysmievajú. Netušia však, že ľudia čoskoro prídu o zrak, schopnosť učiť sa, všeobecný prehľad. Ich znalosti zemepisu, cudzích jazykov, spisovnosti, komunikácie, prírodných vied a slušnosti pohltí temnota. Taktiež identitu a meno každého z nich.

Prichádza totiž druhé štádium otravy.

Ľudia túto ochotu byť hlúpymi prijali ako samozrejmú súčasť seba a podľa toho sa upravila každá oblasť života. Reformou prešla politika, školstvo, umenie, média a všetky ďalšie oblasti spoločenského a kultúrneho života. Ľudia sa však tešia, pretože ani nepostrehli, kedy sa čítať prestalo a teraz si už len užívajú svet bez písmen, množstva informácií, príbehov, listov, papiera.

Za veľmi krátku dobu zabudli rozprávať, pretože slovná zásoba sa obmedzila iba na jeden tón, ktorým sa dorozumievajú. Nakoniec zaniklo aj hovorené slovo a video. Ľudia totiž nedokázali rozlúštiť návody na obsluhu techniky a elektroniky. Hudba zanikla tiež, pretože s problémom rozoznávania písma prišla aj neschopnosť prečítať notový zápis.

Nestavajú sa nové domy, nenavrhujú nové autá, v bytoch nestojí nový nábytok, pretože nikto nedokáže prečítať ani jedno písmeno a číslo v návodoch na obsluhu, či zostrojenie čohokoľvek.

Postupne to však ľuďom prestalo vadiť. Hlavne, že sa žije a nalieva, aj bez prečítania etikety s názvom, či obsahom alkoholu. Je jedno, čo sa konzumuje, pije, fajčí a ako sa nazýva nočný podnik, kde chválenkári balia 14 ročné panny, aby sa mohli zmocniť ich počestnosti. Policajti nelustrujú a nevyšetrujú, pretože nemajú ani pero a nedokážu prečítať ani jeden údaj z občianskych preukazov, ktoré si ľudia nechali len tak z recesie. Zmizli obaly, upomienky, predvolania, protokoly, šeky, displeje, potlače na tričkách, tetovania.

Zmizlo všetko.