Včera bol Medzinárodný deň bez internetu. Schválne, dokázali by sme ešte prežiť deň bez internetu a sociálnych sietí? Navyše, od internetu je už závislý celý systém a bolo by asi veľmi ťažké vrátiť sa v čase, do doby bez sociálnych sietí, youtube, displejov, smartphonov, digitálneho marketingu. Do doby bez tých preafektovaných vzorov z tiktoku či instagramu – bez ľudí, ktorým mnohí žerú tie klamstvá o majetkoch, bohatstve, šťastných vzťahoch, biznisoch, dovolenkách, drahých autách a kadejakých biznisoch. Mnohí si však pamätáme na dobu bez internetu a mobily bez farebných displejov. Drahé paušály, kde keď ste si chceli cez wapko stiahnuť nejakú čiernobielu ikonu/obrázok, tak ste sa nedoplatili.
Kto napríklad vládne sociálnym sieťam?
Pseudofitnessky, filtrové modelky, chemickí tréneri, falošní biznismeni, boháči a motivační rečníci, vygumovaní zápasníci, pervitínové potetované ksichty, autotune raperi zarábajúci na vreckovom od svojich detských fanúšikov, fejkové pehy, prsia, ksichty, obchodníci s teplou vodou, manekýnky bez agentúry, príživníci ponúkajúci zľavové kódy cudzích firiem, motivačné profily s ukradnutými myšlienkami, siláci s plnou hubou slov “sila, česť, hrdosť, odvaha”, no nevedia vrátiť peniaze a podnikatelia, ktorí nič neponúkajú a bohatnú iba na ojebávaní štátu, zamestnancov, klientov, zákazníkov, hostí alebo spoločníkov.
Toto je doba, v ktorej chlapov a ženy hrajú instagramoví herci a herečky. A ich honorárom sú klamstvami získané sympatie – za falošné ksichty, falošné prsia, falošné pery, falošné svaly, falošné vzťahy, falošnú lásku, falošnú múdrosť a sponzorsky získaný majetok. Mnohokrát sú ale títo herci prekuknutí a keď týchto ľudí spoznáte osobne, zistíte, že je to niekto úplne iný. Pretože nemá ani taký dokonalý prejav, ani takú postavu, ani také bohatstvo, ani taký biznis. Nie je bezchybný, ani tak zábavný, stále upravený, napumpovaný, nastajlovaný, vo všetkom úspešný, šťastný, skúsený, milovaný. A zistíte, koľko vecí je skutočne jeho a koľko iba požičaných a na dlh.
Je to doba, v ktorej internetoví ľudia žiadajú názor na seba od ľudí, s ktorými sa nikdy nestretli. Posty, storky a statusy ale nemajú povahu, reakcie, pocity, hlas, vôňu, rozhodnutia, otázky, pohotové odpovede. Rozplynú sa s vypnutím displeja, technickou poruchou alebo s nedoplatkom za elektrinu. Nemajú teplo ľudského dotyku, nebolia ako údery päsťou, neutrú slzy, nepozrú sa úprimne do očí, neuvaria, nevedia čo je únava, bolesť, strach, neprinesú čaj do postele, nezohrejú pod perinou. Nepohladia, neochorejú, nezrania, neumrú. Sú to iba obrázky, videá, písmená, efekty a filtre. Ako jedlo na fotke, ktoré pekne vyzerá, ale nevonia, nechutí, nenasýti. Je trvanlivé, nemení tvar, nepokazí sa, nesplesnivie, nezhnije a nikto sa z neho neposerie.
Táto anonymita sociálnych sietí ľuďom dáva možnosť buď sa dokonale schovať, byť niekým iným, kradnúť cudzie identity, alebo možnosť dostať odvahu prezentovať seba a svoje názory, čo je fajn. Ak to má nejakú hlavu a pätu. Je to možnosť zistiť, že vo svete sú aj ľudia s podobným zmýšľaním. Rovnakí blázni, ktorí nám dodajú pocit, že v mnohých veciach nie sme sami. Že existujú ľudia, ktorí rozumejú našim myšlienkam, nápadom, záľubám, starostiam, fóbiám, chorobám, obavám. Je to tiež možnosť pre hanblivých ľudí s niekým sa zblížiť. Zoznámiť. Zapôsobiť svojimi názormi a postojmi. Mnohí si takto našli kamarátov, partnerov, prácu. Alebo milencov na neveru
Napríklad taký instagram. Je to dobrý radca, ale zlý pán. Mnohé príspevky sú inšpiratívne, náučné, zábavné, povzbudivé. Je o biznise, reklame a o budovaní značky/firmy. O zaujímavých produktoch, projektoch, názoroch, recenziách, myšlienkach a nápadoch. O pokroku a modernom svete. Spája ľudí po celej planéte. A v tomto všetkom je to fajn. Je však aj o žraní času. O porovnávaní ľudí na základe profilov. O ukazovaní falošných životov, umelých vzťahov a umelých tiel. O ženách, ktoré zo seba urobili chodiacu reklamu na plastického chirurga a zo svojich ksichtov živý billboard pre kozmetické značky a prípravky. O rozmaznaných pipkách a namachrovaných drzých sopliakoch, ktorí sa tvária ako z gangsta rapového klipu, no nenahrali ani jeden singel. Instagram je o výpredaji zľavových kódov od osôb, ktoré si myslia, že s pár followermi sú zrazu osobnosťami verejného života, že určujú trendy a že tým pádom môžu od svojich sledovateľov zbierať otázky, dávať rady, odpovede a mať rozmaznané maniere celebrity. Sociálne siete sú aj o pocite, že je všetko iba pekné. Iba o pekných miestach, pekných telách, pekných dušiach, pekných srdciach. Aj keď je to mnohokrát nastajlované, uladené, upravené, prikrášlené, prifarbené. O silných stránkach a prednostiach, nie o slabostiach, chybách, zlyhaniach, prehrách. Veď, kto by chcel ukázať, že je tiež iba človek, z mäsa a kostí? Človekom omylným. A tak prevažnú skupinu ľudí na sociálnych sieťach tvoria ľudia, ktorí sa chcú ukázať iba v tom najlepšom svetle. Za každých okolností a v každej situácii. Zo sto fotiek vyberajú tú najkrajšiu, aby mohli klamať vzhľadom, úpravami, filtrami, efektmi. Aby mali pocit krásy, odfotení z toho správneho uhla. A potom, keď toho človeka stretneme naživo, tak je to niekto úplne iný. Iný vzhľad, iné vystupovanie a hodnoty. Zistíme, že si s tým človekom vlastne naživo ani nemáme čo povedať.
Internet, mobily, tablety, počítače a mesengery nás spájajú a zbližujú, no zároveň prehlbujú samotu, ktorú si uvedomíme, až keď sa odpojíme a nikto sa neopýta, ako sa máme, čo sa s nami stalo a kde sme. Zrazu prídeme o väčšinu priateľov. Zrazu nám nikto z nich nezagratuluje. Nikto okrem tých najbližších, pre ktorých sme stále ľudia z mäsa a kostí, majúci svoj hlas, vôňu, mimiku, pocity a všetko to, čo sa nedá napísať a vyjadriť slovami, ani odfotiť a nahrať na video. V písanej forme ukryjeme slzy, smiech, girmasy, neslušné gestá, choroby, vzhľad, kýchnutia, prdnutia, smŕkanie nosa a to, že si občas odbehneme na WC. Ale aj to patrí k ľudskosti, ktorú ukrývame za uhladenosť písaného prejavu, ktorý nás zbližuje s ľuďmi na opačnom konci sveta, ale oddiaľuje to pravé poznanie osoby, ktorá je reálna. Nie iba nuly a jednotky.
Internet zároveň zapričinil to, že nie je taký záujem o remeslá. Pretože mnohí majú sen zarábať už iba online. Lenže chlieb online neupečiete. Ani neopravíte radiátor, ani nevypestujete obilie, ani nepostavíte dom.
Anonymita sociálnych sietí stvorila mnohých diaľkových hrdinov. A na živo sa vám klaňajú, podávajú ruku a dúfajú, že ste neprišli na to, že vám to vypisujú práve oni. Že to oni vám nadávajú a zhadzujú vás. A predstavte si, keby taký facebook bol iba na občiansky preukaz. Koľko ľudí by ostalo zodpovedať za to čo píšu, čo zdieľajú, ako sa vyjadrujú. Koľko tých hrdinov s kvietočkami či zvieratkami namiesto profiloviek by ostalo.
Každopádne, som rád, že si pamätám dobu, v ktorej sa ľudia spoznávali výhradne osobne. V škole, družine, na krúžkoch, vonku, na koncertoch, v bare, na diskotéke, v práci, pri záľubách … . Aj keď fotografie sa museli chodiť vyvolávať z filmu, pretože prvé mobily nemali fotoaparáty, farebný displej, nebol facebook, youtube a kadejaké programy na úpravu fotiek.
Ale je fajn ísť s dobou a môcť využívať všetky tie výdobytky techniky. Vidieť komu sa ako darí/nedarí a nemusieť sa stretávať osobne
